Šťastie a spokojnosť,  to sú dvojičky .  Nemôžeme byť spokojní, ak nie sme šťastní, a naopak, nemôžeme byť šťastní, ak nie sme spokojní.

Predstavte si spokojnosť ako nádobu (karma), v ktorej je vaše šťastie . Tu nádobu ste zdedili po prarodičoch a rodičoch.

Je to dobré, no ta nádoba ma veľa dier,  to sú problémy, a cez ne Vám šťastie vyteká a vy tam mate už len zbytky šťastia a väčšina ľudí až vtedy začne hľadať spôsob ako ich zalepiť a posledné zvyšky šťastia zachrániť…

 A kto tie diery urobil , no aj my sami nejaké sme zdedili, a ďalšie urobili   Čiže miesto toho, aby sme opravovali deravú nádobu, sme to ešte zhoršili.

PREČO ? z nevedomosti a neskúsenosti , nikto nás nepoučil presne čo a ako funguje. V mladosti to síce hovorili na náboženstve či v  kostole, no vtedy sme tomu ešte nerozumeli a potom prišli svetské starosti a problémy , rodina, deti, práca, bývanie, auto, chata, biznis...

 Kým v tej nádobe nebolo až tak veľa dier, celkom sa dalo fungovať…no potom to už bolo ťažké až neznesiteľné a všetko sa možno už začalo rúcať a … čo z toho vyplýva- treba sa duchovne vzdelávať a tú našu deravú nádobu pomaličky opravovať.

           No dobre ale ako ? predsa dobrými skutkami, láskou, úprimnou modlitbou a odpustením . Ak to budeme postupne robiť, po nejakom dlhšom čase bude nádoba skoro celá a to naše šťastie, ktoré pritom načerpáme nám už nevytečie.                            Jozef